Choď na obsah Choď na menu
 


Čo nie je demokratická republika

 Raz som si prezerala noviny SME. Zviknem si prečítať články a aj teraz som tak urobila. Dnes tam bol perfektný článok a tom čo nie je demokratická republika. Demokratická republika nie je len pojem pod ktorým myslíme že si všetci majú byť rovní a každý môže povedať svoj názor. Je to o veľa iných veciach. No začínam o tom pochybovať. Pretože veľa vecí čo by sa v demokratickej republike mali diať sa nedejú a naopak tie čo by sa nemali sa dejú. 

Michal Hvorecký- Čo nie je demokratická republika

Poľský filozof Leszek Kolakowski zomrel pred troma rokmi. Autor Malých prednášok o veľkých problémoch a Metafizyckého hororu u nás upadá do zabudnutia. Za nacizmu sa učil v tajných školách, doktorát si urobil v povojnovom Poľsku, oslobodenom od hnedej diktatúry a vrhnutom do červenej. marxizmu na rozdiel od stalinistov rozumel a vo svojom diele ho konfrontoval s realitou východnej Európy. nasledovalo šikanovanie, emigrácia a kariéra na svetových univerzitách.                                                                                                                                                          Prečítal som si opäť článok Čo je socializmus, prvý Kolakowského text, ktorý zhabala cenzúra, a jeho prvý samizdat. je to krátka a prenikavá analýzy toho, čo socializmus určite nie je- systém, ktorý sa presadil v sovietskom bloku. Voľne inšpirovaný ním som napísal zopár poznámok o tom, čo nie je demokratická republika.

Krajina,kde sa podvodníkom darí oveľa lepšie ako poctivým. Kde malá časť oligarchov zarába iksnásobne viac ako väčšina občanov. Kde sa bývalí tajní agenti, ktorí zotročovali ľudí, tešia úcte najvyšších predstaviteľov. Kde sa rasisti a vrahovia pohybujú na slobode. kde sa množstvo delitantov a plagiátorov úspešne hrá na učiteľov a dobrí učitelia živoria. Kde korporácie platia nižšie dane ako vedci a umelci, alebo dokonca neplatia žiadne dane. kde sa chudoba považuje za chybu a zlihanie. Kde občanie nadobudli dojem, že ich hlas nemá žiadnu váhu. Kde najvušším trestom za miliardové kradnutie je tichý odchod do tučného dôchodku. Kde o spoločenskom postavení rozhoduje výška konta, nie znalosti a schopnosti. Kde sa dá za dve hodiny dôjsť z prvého do tretieho sveta. Kde žije a pracuje veľa talentovaných a usilovných ľudí, ale čoraz ťažšie sa o nich dá dozvedieť. Kde sa cenné s povolením búra a bez cenné bez povolenia stavia. Kde sa za vzdelanie považuje diplom a za kultúru šport. Kde elity odchádzajú do zahraničia a nikto ich nevolá späť. Kde sa o týchto a ďaľších dôležitých veciach nehovorí, alebo sa o nich hovorí málo a najmä z pozície rôznych ideológii a moci. Kde ľudia, ktorí majú radi túto krajinu, ako napríklad ja, strácajú chuť prispievať na štátne tunely a plátať obrovské diery v rozpočte, ktoré spôsobili jednotlivci bez zodpovednosti. No kde napriek všetkému zostáva nádej, že tu môžeme žiť lepšie, ak neuveríme propagande, ak sa neuspokojíme s povrchnosťou, ak budeme kriticky myslieť a tvorivo pracovať, a hlavne ak budeme zmenu chcieť.  

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Perfektne povedané!

(XXX :), 13. 10. 2012 21:59)

Dobre to napísal, toto naozaj takto nemá fungovať. Prefektný článok. Dobre že si ho sem dala. :)

 

 


Posledné fotografie



Archív

Kalendár
<< jún / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 15149
Mesiac: 273
Deň: 11